Pristupovať k pacientom s rešpektom a úctou

Mgr. Iveta MichalcováPredstavte sa v krátkosti našim študentom.
Volám sa Iveta Michalcová a pochádzam z historického mesta Bardejov. Strednú zdravotnícku školu som ukončila v roku 1991 v študijnom odbore zdravotná sestra. V roku 2007 som ukončila štúdium na Fakulte zdravotníctva Prešovskej univerzity v Prešove, v bakalárskom študijnom programe ošetrovateľstvo. Magisterské štúdium v študijnom programe ošetrovateľstvo som ukončila v roku 2009 na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. Absolvovala  som tiež  špecializačné štúdium intenzívna starostlivosť v interných odboroch a v odbore manažment v ošetrovateľstve na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave. V roku 2011 som ukončila doplňujúce pedagogické štúdium na Katolíckej univerzite v Ružomberku.

Kde a na akej pozícii v súčasnosti pracujete?
Od apríla 2010 som začala pracovať v Slovenskej komore sestier a pôrodných asistentiek (SKS a PA), Bratislava. Pracujem ako vedúca regionálneho centra pre hodnotenie sústavného vzdelávania sestier a pôrodných asistentiek v prešovskom samosprávnom kraji so sídlom v Prešove. Mimo pracovných povinností v sesterskej organizácii zastávam post predsedu kontrolného výboru SKS a PA. Túto činnosť vykonávam 16 rokov.

Na čo si najradšej spomínate z obdobia Vášho stredoškolského štúdia?
Najradšej si spomínam na prax, ktorá bola pre mňa zaujímavá a poučná.

Aké sú Vaše spomienky na učiteľov, ktorí Vás učili?
Mám len dobré spomienky. Boli to učitelia, ktorí učili od srdca. Medzi mojich najobľúbenejších patrili: p. prof. Zvolárenová, Uherová, Kažimírová, Pronerová, Kapová, Andraščíková, Eliašová a nesmiem zabudnúť na skvelého Dr. Katančíka, Dr. Čenčarika a Dr. Sotáka.

Ktorý predmet bol Váš najobľúbenejší a prečo?

Z odborných predmetov to boli ošetrovateľské techniky a praktické cvičenia, pretože to bola priama ukážka na oddelení ako vykonávať sesterské činnosti. Mimo odborných predmetov to bol dejepis, kedže mám rada históriu a p. prof. Pribula vedel históriu pútavo prezentovať. 

Akým aktivitám ste sa venovali v mimovyučovacom čase?
Okrem bežných študentských aktivít  som sa najviac  venovala čítaniu kníh a športu.

Ako sa odvíjal Váš ďalší život po maturite?
Po škole som bola krátko nezamestnaná vzhľadom k transformačným zmenám v zdravotníckych zariadeniach. Môj prvý zamestnávateľ bol Domov dôchodcov v Bardejove, kde som pracovala ako sestra 2 týždne. Vďaka pani riaditeľke, ktorá ma prehovorila, že najväčšie skúsenosti ako sestra získam v nemocnici, som  nastúpila pracovať na interné oddelenie v NsP Bardejov. Ako sestra pri lôžku som  pracovala tri roky. V roku 1994 som začala pracovať na jednotke intenzívnej starostlivosti interného oddelenia v NsP Bardejov. Bolo to moje najkrajšie pracovné obdobie pri poskytovaní akútnej pomoci tým, ktorí to  potrebovali. Touto cestou zároveň pozdravujem všetkých kolegov, s ktorými sme tvorili úžasný pracovný kolektív. V roku 2002 som pracovala na pozícii vedúcej sestry interného oddelenia a od roku 2005 súčasne aj ako vedúca sestra geriatrického oddelenia.

Aké boli a sú Vaše životné ambície?
Moje ambície sa odvíjali v skoršom období od potrieb rodiny a mnohokrát vychádzali z potreby starostlivosti o mladších súrodencov. Keďže sa považujem za človeka, ktorý je empatický a nápomocný, výber môjho povolania nie je zvlášť prekvapujúci. Aj keď v súčasnosti nepracujem ako sestra pri lôžku, naďalej to ostáva vo mne, ako moje životné poslanie a verím, že časom bude priestor, kedy sa k tomu opäť vrátim.

Čo považujete za najväčší prínos školy pre Vás?
SZŠ bola po teoretickej a praktickej stránke tou najkvalitnejšou prípravou pre povolanie sestry. Najväčším prínosom bola prax, ktorú sme mali pod dohľadom prísnych, ale kvalitných vyučujúcich.

Čo by ste radi zmenili v našom školskom systéme?
Pri príprave budúcich sestier by som navrhovala viac hodín praktickej výučby, aby sestry vedeli adekvátne spájať teóriu s praxou. Dôležité sú tiež komunikačné schopnosti pri kontakte s pacientom/klientom, preto je vhodné budúce sestry viesť v modelových situáciách k vhodnej komunikácii. Vychádzam z osobnej skúsenosti, že mnoho sestier vie napísať ošetrovateľský proces, ale nevedia vykonávať praktické činnosti, neovládajú terapeutické či diagnostické postupy a zlyháva komunikácia pri manažovaní ošetrovateľského procesu.

Aké je Vaše životné krédo?
Básnici a filozofi napísali veľa krásnych slov o živote a mne sa páčia, ale vlastné krédo nemám. Snažím sa žiť tak, aby som ľudom pomáhala.

Aké posolstvo by ste odkázali našim dnešným študentom?
Študenti snažte sa pripraviť na svoje povolanie zodpovedne, pretože vo vašich rukách bude to najcennejšie, čo človek má, a to je zdravie. Pristupovať k pacientom s rešpektom a úctou, keďže vo vás budú hľadať pomoc a pochopenie. K tomu Vám prajem veľa síl a trpezlivosti.