Poloha Prírodné podmienky Podnebie Vznik a rozvoj kúpeľov Prírodné liečebné zdroje a kúpeľná liečba

Svetoznáme kúpele Piešťany, ktoré vyrástli z neveľkej roľníckej osady pri sádrovo - sírnych termálnych prameňoch, ležia pod úpätím Považského Inovca v severozápadnom výbežku rozsiahlej Podunajskej nížiny. Medzi Malými Karpatami a Považským Inovcom, povyše umelého priehradného jazera Sĺňava, sa na pravom brehu Váhu rozložilo město s rozľahlým parkom a kultúrnymi a spoločenskými zariadeniami. Na ľavom brehu sa nachádza Kúpeľný ostrov, vytvorený hlavným korytom rieky a bočným-obtokovým ramenom. Tu vyvierajú termálne pramene a v príjemnom prostredí parku sú vybudované najdôležitejšie kúpeľné liečebné zariadenia s liečebnými domami. Obe časti Piešťan spájajú dva mosty - Krajinský a Kolonádový.

Pôda okolia Piešťan, najmä v nížinnej časti a na Trnavskej pahorkatine, je úrodná. Na odlesnených úbočiach sa vyvinuli hnedozeme, vyššie ležia menej úrodné podzolované pôdy.

V piešťanských kúpeľoch sa liečia najmä reumatické choroby a stavy po úrazoch, při ktorých pohyb a pobyt na čerstvom vzduchu je neobyčajne dôležitý. Na juh otvorená nížina umožňuje teplé južné prúdenie a rýchlo rozháňa hmly.

Blízkosť Váhu a hôr spôsobuje sice, najmä na jar a jeseň, značnejšie výkyvy denných teplôt.

Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 9,4 ^oC. Teplé pomerne suché leto, pokojná jeseň a mierna zima, priaznivé zrážkové pomery a dostatok slnečného svitu vytvárajú dobré podmienky pre úspešnú kúpeľnú liečbu.

Prvá podrobnejšia a zaujímavá správa pochádz už z polovice 16. Storočia. Podáva ju kráľovský radca a prefekt Šarišského hradu Juraj Wernher v latinskej rozprave SPRÁVA O PODIVUHODNÝCH VODÁCH UHORSKA, ktorá vyšla v roku 1549 v Bazileji. Kúpeľná liečba sa uskutočňuje primitívnym spôsobom vo vykopaných jamách, ktoré sa rýchlo naplnia horúcou vodou.

V prvej polovici 18. storočia viackrát navštívil Piešťany známy lekár, fyzik mesta Bratislavy, Ján Justus Torkoš, ktorý napísal roku 1745 prvý lekársky prospekt o kúpeľoch. Torkoš dal návod na lepšiu úpravu prameňov a pokúsil sa o prvú podrobnejšiu chemickú analýzu termálnej vody a liečebného bahna.

Zastaralú drevenú budovu spoločných kúpeľov roku 1858 zbúrali a na jej mieste postavili novú, rozsiahlejšiu murovanú budovu so štyrmi bazénmi, šatňami, odpočívadlami.

Počas prvej svetovej vojny sa v Piešťanoch na liečení vystriedalo okolo 50.000 vojakov a 5.000 dôstojníkov. Po vojne sa město stalo sídlom okresu, rozrástlo sa a zlepšilo svoj vzhľad.

Základnými prírodnými liečivými zdrojmi piešťanských kúpeľov sú sadrovo-sírna termálna voda a termálne sírne bahno. Pre vznik a výskyt termálnych vôd a ich chemické zloženie má rozhodujúci význam geologická skladba Považského Inovca. Jeho kryštalické jadro tvoria žuly a ruly v centre pohoria. Táto spodná séria hornín je pokrytá druhohornými vrstvami zastúpenými tromi jednotkami: obalovou, krížňanskou a chočskou. Z hľadiska výskytu termálnych vôd sú dôležité predovšetkým strednotriasové horniny, a to dolomity, vápence a dolomitické vápence juhozápadných svahov Inovca.

Oblasť výverov termálnej vody je pomerne malá, termálna voda vyviera v južnej časti Kúpeľného ostrova, v Obtokovom ramene Váhu a na jeho ľavom brehu.

Minerálny obsah termálnej vody poukazuje na vzťah k vápencovo-dolomitickému súvrstviu. Je to sadrovo-sírna voda s prevládajúcim obsahom katiónov Ca, Mg, Na a aniónov SO₄, HCO₃, CL a H₂S. Celková mineralizácia sa pohybuje okolo 1.400 mg/l a teplota dosahuje 67-69 ^oC.

Z hľadiska liečivých účinkov jej významnými látkami sú síra, sírovodík a čiastočne aj rádiová emanácia dosahujúca 20 Macheových jednotiek v litri.

Druhým prírodným liečivým zdrojom je sírne termálne bahno, ktoré patrí medzi najliečivejšie peloidy na svete. Bahno tvoria drobné ílovité čiastočky nanášané vodou v blízkosti voľných termálnych výverov.

Dlhodobým pôsobením termálej vody, ktorá v nich zanecháva minerálne i organické sedimenty, a pôsobením teplomilných baktérií sa čiastočky premenili na liečivé bahno.

Bahno dozrieva vplyvom chemických a biologických procesov buď na pôvodnom miest, alebo po vydolovaní v dozrievacom bazéne.

V bahniskách dosahuje voda teplotu 40 stupňov, do zrkadlísk sa privádza potrubím ochladená na 38-39 stupňov.

Kúpeľ v termálnej vode nemá trvať dlhšie ako 20 minút.

Liečivé bahno sa aplikuje vo forme čiastočných alebo celkových zábalov, prípadne rozriedené vodou v drevených nádobách.

Významnou súčasťou komplexnej liečby je aj liečba pohybom - kineziterapia - buď v špeciálnom rehabilitačnom bazéne s teplotou 33 stupňov pre reumatikov 26-30 stupňov. Uvedené základné liečebné procedúry dopĺňa ešte, ak si to choroba vyžaduje, medikamentózna liečba, masáže, zaužívané vodoliečebné procedúry, svetloliečba a liečebná výživa, usmerňovaná lekárom a školenými diétnymi sestrami. Jeden liečebný cyklus trvá 21-28 dní.

Fyzikálne a chemické vlastnosti termálnej minerálnej vody a sírneho bahna predurčili piešťanské kúpele najmä na liečenie reumatických ochorení.